schupfe
/ˈʒ̊upfə/
verbMeanings
- to push, to shove
Conjugation
Präsens
| ich | schupfe |
|---|---|
| du | schupfsch |
| er / sie / es | schupft |
| mir ihr sie / Sie | schupfed |
Inversion
| ich | schupfi |
|---|---|
| du | schupfsch |
| er | schupft er |
| sie | schupft sie |
| es | schupft's |
| mir | schupfemer |
| ihr | schupfeder |
| sie | schupfed's |
| Sie | schupfed Sie |
Imperativ
| du | schupf |
|---|---|
| ihr | schupfed |
| Sie | schupfed Sie |
Perfektha gschupft